Povaha:

​

Jej duša a povaha? Alex je nežnou osobou, je jej ľúto zabiť i pavúka i keď pred nimi má i rešpekt. V jej žilách koluje krv rodu Loredan, ide o prastarú krv spätú s dejinami ešte samotného Ríma, možno je to tým a možno len náhodou že jej duša v sebe má toľko poézie a krásy, ktorú ona miluje vyjadrovať spevom a skrz umenie. Jej hlas je medový no nie tak saldký aby uši dráždil, počas spevu dokáže spievať výšky ako aj spádové časti. Kto ju kedy videl v opere na pódiu mal česť vidieť jej dušu, keď spieva, spieva precítene, svoje Árie neraz ukončovala so slzami tlačiacimi sa do očí, bliskajúc sa v jej očiach ako diamanty. Avšak, za posledné dva roky, nebola nikde vystupovať, s manželstvom svoju karíeru dala na klinec a drží sa stranou.

 

Napriek prostrediu v ktorom vyrastala a čo pred svojimi očami videla a zažila, nikdy nemala sklony k násiliu. V svorke Nocturne bola v očiach mnohých i vlastných súrodencov za slabú nakoľko nechcela ani cvičiť súboje. Nie, nie že by bola slabá, no taká už raz je, nemá rada násilie no ak je zahnaná do kúta bráni sa, ako každé zviera či monštrum, ak nemá možnosť, hryzie... No ako potom zastaviť zúriacu beštiu ktorú niekto zobudí?

​

Len raz bojovala s niekým a bolo to v obrane svojej sestry Leony, skočila po staršom vlkodlakovi, ktorému rozthala bok. Dlho si to vyčítala a nemohla sa ani na Leonu za to pozrieť, pretože si pripadala ako každí iní vlkodlak, a to bolo pre ňu niečo podivné, nespoznávala sa. Pretože nikdy ju tak nikto nebral. No vtedy, videla istý záujem v očiach kde kedysi žiadny nebol. Jej brat ju dotlačil k tomu aby bola speváčkou a nakoniec sa stala hviezdou, tvárou opery, cestovala a spievala i v Opernej Veľkej hale ktorú ich rodina vlastný. Je až ironické že ona, čo nikdy nechcela byť stredom pozornosti, si vždy dokázala získať pozornosť celej sály, ich pocity, srdcia a oči, salvu potlesku, ktorá vždy ako vlna prechádzala jej telom, chvejúcim sa ešte od výkonu ktorý podala. Vie hrať na klavír no len základy, vždy sa v tom chcela zlepšiť ale nemala čas. Je trpezlivá a často príliš zasnívaná, no to jej na intelekte neuberá. Je submisívna, nemá rada hádky a často radšej povie že sama spravila chybu i keď by to tak vôbec nebolo, no svoju hlavu skloní málokedy, má elegantné vystupovanie na verejnosti tak i súkromí. Je možnejšie že sa skôr prekoná a zastane niekoho ku komu niečo cíti než kvôli sebe. Miluje čítať knihy, spievať si potichu pred spaním ak ju nikto nepočuje, či len v sprche. 

​

Asi jej najväčším strachom je že príde o každého na kom jej záleží, čiže jej rodinu ale aj keď by si to nikdy nepriznala tak aj jej partnera. Je to strach kam by potom patrila? Nemá rada rýchlu jazdu autom, kvôli nehode z detstva. Často sa jej pri rýchlej jazde tak urobí zle a musí na vzduch. No ak by mala hladieť smrti do tváre, berie to dosť kruto, čo sa má stať sa stane a ak jej chce niekto čo i len rozpárať hrdlo, nech sa o to pokúsi. Vie prijať čo sa má stať a potom o tom uvažovať hodiny, dni, mesiace.... Ako uvažuje aj nad tým že či by nenašla voľnosť v lesoch, miesto kam by patrila? Miluje maľovať prírodu, či obdivovať krásy záhrad, pestuje kvety, teda často jej uschnú a potom si musí zaobstarať nové. No pohľad na kvitnúce pivónie? Tie kvety miluje, dokážu jej vyčariť úsmev na tvári ako málo vecí. 

​

V svojej pravej vlkodlačej forme? By ste ju nenašli nikde inde ako v lesoch, behať ako múzu, ako ducha lesa, či jesene, nakoľko jej srsť, farebnosť a jej elegancia, pripomína ducha a farba, pripomína farbu jesenného lístia. 

​

Minulosť:

​

Narodila sa druhé dieťa Rafaella Loredana. Vodcu svorky Nocturne a muža s veľkým menom v Sceleris City. Jej matka bola Svetlana, žena ktorá si jeho srdce ukradla pre seba, svojím nevídaním hlasom a krásou, tej mala jej matka na rozdávanie. Kto kedy poznal jej matku, nikdy by nepovedal že práve Alexandra je jej dcérou, nezdedila bledé vlasy, ani jasné oči farby dažďa...Rovnako ako jej brat, Michael. I tak ale bola svojou matkou nadovšetko milovaná. I keď bola aj malým dievčatkom svojho otca, ten mal dosť starostí v tom čase s jej starším bratom. Nemala mu to za zlé, láska jej matky bolo všetko čo si ona ako dievčatko priala, áno, držala sa jej sukne a asi by ju dlho ani nepustila keby sa osud nerozhodol inak. V svojich piatich rokoch prišla o matku, pri autonehode. Bolo to až ironické že na to všetko čo na nich kedy mohlo striehnuť na jej matku ako vlkodlačicu v tomto svete a s čím sa stretávali, ju otec chránil pred všetkým okrem niečoho takéhoto. Cestovala s matkou z vidieka aj s ich osobným šoférom,  cesty boli cez sviatky plné no Svetlana chcela ich otca spoločným tráveným sviatkov v Sceleris City prekvapiť, do cesty však vletel jeleň, auto oproti nim sa strhlo do boku a ich vzalo so sebou, zrejme by i do dnešného dňa zrátala koľko krát sa auto prevrátilo, čo si už však ako malá na šťastie nezapamätala bol stav v akom skončila jej matka. Ona, ako by zázrakom vyviazla len s modrinami a zlomenou rukou.

​

Ešte koncom toho roku sa jej otec znovu oženil. A ona pomaličky rástla, čoskoro na svet prišli ďalší jej súrodenci a život jej šiel pomaly. Bola zvedavá a učenlivá, no nikdy nebola niekým kto by chcel zdvihnúť hlavu nad ostatných, bolo to niečo čo na svojom staršom bratovi nedokázala pochopiť. Otec ju zoznámil so svorkou už keď mala 8. rokov. Vlčí gén sa u nej prejavil ale až v jej pätnástich rokoch, keď žila u tety, otec sa o ňu bál a na naliehanie jej macochy, bolo najlepšie ak by žila vraj od svorky. Učila sa od mala spevu, bolo to niečo čo dlho nenávidela no potom, si to i zamilovala. Bolo to vďaka vedeniu jej učiteľa. No ako by mala malá Alexa šťastie? Keď sa jej vlčí gén začal prejavovať, otec ju zas zapriahol do centra diania, kde nechcela byť. Jeden by rozhodne povedal že ako vlk, stiahla by uši dozadu, chvost pod nohy a šla svojou cestou, no pre ňu iné cesty neboli. Musela sa všetkému naučiť, všetkému čo jej bolo kedysi odopreté. Ako žiť ako vlkodlak. Vďaka svojej premene, rýchlosť nikdy nebolo tým čo by jej chýbalo i keď bojovala proti vlkolakom. No nikdy nedokázala ani v cvičnom súboji byť tou nadriadenou. Bola výsmechom pre svojich súrodencov, Michael? Ten sa jej nikdy nesmial, no nikdy sa jej ani nezastal, Christian, v jeho očiach možno sklamanie bolo? Ale Caterina, s ňou jej vzťah bol vždy na hrane odkedy sa mladá Caterina vedela premeniť, čo dokázala sama skôr ako Alex. 

​

Alexandra mala len svoj spev a potom je tu Leona, Leona bola miláčik svojej matky a dokonca i otca napriek tomu že ona sama nemá  vlčie gény. Už i tak si ich otec myslel že je ich rodina požehnaná viac ako dosť. No Leona s tým všetkým žila po kope i tak a to bolo i nebezpečné, počas úplnku jej sestrička ušla svojej pestúnke, Leonu vždy fascinovali ich premeny, často ju Alex sprevádzala na potulkách lesom. Ale byť uprostred polnoci v lesoch patriacich Nocturne? To je nebezpečný risk jeden  vlkodlak si jej sestru doberal a vtedy dobe že tam bola Alex, zastala sa svojej sestry a prvý krát ukázala že i ona je vlkodlakom ktorý vie vyceriť zuby.  Ale zatiaľ i naposledy. Počas tých rokov sa stala i jednou najmladších operných speváčok čo kedy spievali vo Veľkej opere Sceleris City, cestovala i po svete no keď sa vrátila, po smrti svojho otca, jej macocha sa odstahovala a ona žila v sídle po nej, až do času než ju brat využil do politického manželstva, medzi vlkodlakmi, ona bola zámienkou pre mier s Atrou.

​

Tak ako ju rodina tlačila do spevu, do toho aby bola správny vlkodlak tak aj do jej manželstva bola vtlačená. Voči svojmu mužovi cíti len povinnosť, ani to by si neodvážila povedať či voči rodine alebo jemu samotnému. Svojmu bratovi však toto rozhodnutie vyčíta. Prestala v dobe svadby so spevom.  Hľadá seba a možno sa aj snaží nájsť niečo čo by ju usvedčilo v tom že celá svadba nebol omyl a jej zlý sen.

​

Popis premeny: 

​

Ak je niečo za čo môže byť vďačná svojej matke tak aj otcovej krvnej línií tak je to veľkosť ktorú zdedila, nepatrila by medzi najväčších vlkodlakov s akými sa kedy kto stretol, no  rozhodne je veľká, nie ako jej manžel v svojej podobe a už vôbec nie ako jej bratia.

V premene má výraznú kresbu srsti, od čiernej a hnedej až po piesočnato-bielu. A oči farby medu. Dlhé nohy, 

​

Ostatné:

​

Plynulo ovláda talianský jazyk, španielský, anglicky a v poslednom rade francúsky. Jazyky sa učila hlavne kvôli umeniu spevu. 

​

Čo sa týka jedla, má gurmánsky jazýček. 

​