• Beštie •​

​

Wendigo -

beštia žijúca v hlbokých lesoch, najčastejšie sa zdržiava v horách kde sa tak často bez stopy stratia ľudia. Stvorenie môže mat až dva a pol metra, skladá sa prevažne z kostí a vysiaceho mäsa na ktorom namieto kože su konáre mŕtvych stromov ši len strapce srsti pripomínajúce najrôznejšiu zver. Sú extrémne rýchle a dokážu si pochutiť na čomkoľvek od človeka, po prekliateho až po hľadačov a upírov. Jeho slabinou je zrak, nevidí čo sa nehýbe a jediná možnosť ako ho poraziť je kompletne odtať hlavu či spáliť. Rozmnožujú sa vďaka dostatku stravy, ak už wendigo nenaberie ďalšie kosti na svoje telo, prenesie kliatbu na poslednú obeť. Najradšej loví vlkodlkov a prekliatých, ktorých pach je pre neho ako lákadlo.

​

Lamia - 

Nejedná sa o démonickú bytosť ako by sme ju špecifikovali i keď správaním nie je najmilšia. Kamufluje svoju pravú tvár v ľudskom tele no jej pravá podoba je žena len do pol pása, od pol pása dole má len hadí chvost, ktorý môže dosahovať až tri metre. Živý sa mäsom, ľudským mäsom, vlkolačím a podobne, najradšej ale miluje deti. Ich apetít nie je obrovský no ak im bude poskytnutá príležitosť navyše sa nažrať, nebudú váhať. Rozmnožujú sa tým že  človeka k pohlavnému aktu zneužijú a potom ho zabijú.

Majú sladký hlas a spev ktorý ich obete paralizuje. Jedovaté zuby so silným jedom, pomalým aby ich obete ak sú nažive trpeli čo najdlhšie no účinným.  

Ich slabinou je našťastie ako u lycanov striebro a svätené zbrane. 

​

​

Upíri -

Deti noci, s týmto pomenovaním konkurujú lycanom, no ich vzťah nie je práve bratský. Tieto dve prastaré rasy sa od dávnych velkov nenávidia, možno vďaka veľkému počtu lycanov vďačíme v Ontáriu neprítomnosti upírov.  Zatiaľ sa v okolí Ontária žiaden nenašiel. 

Ak je niečo čo o upíroch všetci vedia, tak to čím sa živia, ľudskou krvou. Potrebujú ju k svojmu životu tak ako ľudia potrebujú dýchať, jesť či piť. Pre upírov, je to však pocit hladu a nasýtenia. Nemajú žiaden pôžitok z ľudského jedla alebo nápojov, všetko okrem ľudskej krvi je pre nich ako by ochutnávali popol. 

Je veľa čo o nich ešte musíme zistiť jedno však vieme. Čím sú starší tým sú silnejší, lepšie ovládajú svoje schopnosti ktoré sú unikátne i keď len do určitej miery. Svätené zbrane na ne fungujú, nie však striebro samotné. Najúčinnejšie je odrezať im hlavu a pretať im pre istotu aj srdce, či ich upáliť. 

Žijú v spoločnosti s prísnou hierarchiou, čistokrvný upíri, nevesty ktoré bránia a potom im často služiaci poloviční. Upirí sa dokážu rozmnožovať, buď ich partnerka je človek kedy žena ak donosí dieťa na 98% umrie pri pôrode, alebo ide o nevesty, ktoré kedysi i uctievali, nie len upíri ale aj rôzne kultúry, kde dokonca mali čistokrvných  priamo aj nevesty za bohyne. Ide o upírky ktoré tvoria len 10% ich celkovej populácie, a su schopné donosiť upírske dieťa, zaujímavé je že u nich dokonca je počuť tlkot srdca upírky. 

Polovičný, ide o ľudí ktorí boli premenení, aby sa jeden premenil, musí byť premenení na pokraji svojho života, len krok od smrti. Musí pri týchto finálnych chvíľach vypiť krv čistokrvného upíra, ktorá mu bude od neho ponúknutá dobrovoľne. No premena je bolestivejšia ako smrť sama.

​

​

Kelpie -

​

Jej povesť začala niekde v Írsku, kade sa šírila do celého sveta, kedysi boli obávané, ľudí varovali pred tým že čo nie je ich, to by nemali neprávom získať. Hlavne ak išlo o krásne panny či prenádherné bytosti, kone, mnohokrát tak nádherné, vraví sa že hlavne v minulosti vzali život tisíckam ako rytierov, tak detí a prostým mužom. Staré ženy, vdovy darmo vraveli vnukom, deťom aby nešli za súmraku k jazerám a mokradinám...

​

Kelpie má podobu krásnej panny no ešte častejšie koňa, nádherné stvorenie vás naláka do vody a keď do nej vstúpite, dovolí vám aby ste sa k nemu priblížili, no stačí dotyk aby ste a prilepili o kožu Kelpie, nebudete mať šancu sa odlepiť a stiahne vás pod hladinu kde vám nie len ukáže svoju pravú podobu, ale bude hodovať na vašom mäse. 

​​

​

​

Dracconi -

​

Kto videl dracconi tak určite mu koluje v žilách krv nejakej nadprirodzenej bytosti, bežní smrtelníci ich nevidia a nie je to len preto že sú takou vzácnosťou. Takí Dracconi už raz sú. Sú poslednými pozostatkami po ich obrovských príbuzných ktorí kedysi vládli svetu mýtov a nahánali hrôzu aj tým najodvážnejším mužom.

 

Ako lovec vám poviem že som hrdý na to že ich predkov kedysi dokázali tí moji loviť, no dnes už aj medzi lovcami sa Dracconi nelovia, sú neškodní, keď zablúdia do ľudského obydlia kradnú ponožky či len nejaké drobné jedlo. Pochutia si na všetkom no počas jari a leta hlavne ovocí. Na zimu sa sťahujú do skál kde prespávajú, hibernujú. Počas jesene pripomínajú suché listy no na jar a až do konca leta  ich krídla pripomínajú krídla motýľov. Najväčšie jedince sú veľké asi ako keď dáte dokopy svoje dlane. 

​

Lovci aby ich videli používajú výťažky z pastierskej kapsy, zlatého prášku a ružovej vody, rozmiešavané v troche mlieka a lišajom, asi najnechutnejšie čo ochutnáte ale ten pohľad stojí za to.

​

Nechrlia oheň a ich zúbky sú ako ihlice, dali by sa prirovnať k lietajúcim mačkám, radi s plným bruchom spia, hrejú sa na slnku a sú škrabkaní pod krokom.

 

 Postreh: kedysi ich na lektvary lovili čarodejnice. 

Ich smrť záleží na tom čo naposledy imitovali, buď zomrú a premenia sa počas jari a leta na mrtveho motýľa alebo počas jesene na hrstku uschnutých listov. 

A

​

​